MENU Zavrieť

Stravné lístky od roka 2023: Zamestnanci budú mať na výber medzi kartou a príspevkom

  • Ing. Zuzana Kubaščíková, Ph.D.
  • 19.10.2022
  • 7 minút čítania

Stravné lístky sa budú od 1. 1. 2023 vydávať už len elektronicky, to znamená formou platobnej karty. Zamestnanec bude mať na výber medzi stravovacou kartou a finančným príspevkov ku mzde.

Stravovacia karta alebo príspevok

Zamestnávateľ podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce zabezpečuje stravné zamestnancov:

  • vo vlastnom stravovacom zariadení,
  • v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
  • prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (poskytovateľ stravných lístkov, od roku 2023 bude zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi stravovaciu poukážku v elektronickej forme, nie papierové stravné lístky), ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby (reštaurácie),
  • prostredníctvom finančného príspevku ku mzde (od marca 2021).

Zamestnanec má možnosť výberu medzi stravovacou kartou a finančným príspevkov ku mzde. Zamestnanec je pritom viazaný zvolenou formou 12 mesiacov od zmeny.

V súlade s § 152 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na poskytnutie stravného, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

Výška príspevku na stravovanie

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume:

  • najmenej 55 % z ceny jedla a
  • najviac do sumy 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravovanie zamestnancov maximálne v sume 3,74 eur (suma platná pre rok 2023), čo predstavuje sumu 55 % zo sumy 6,80 eur (pri vyššom príspevku ide o nedaňový výdavok zamestnávateľa).

Suma stravnej jednotky je minimálne 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od septembra 2022 je suma stravnej jednotky minimálne vo výške 5,10 eur, čo je 75 % zo sumy 6,80 eur.

Stravné pre dohodárov

Ustanovenie o stravovaní zamestnancov v pracovnom pomere sa na dohodárov nevzťahuje, a preto zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať dohodárom stravovanie ani im poskytovať stravné lístky.

Ak sa rozhodne zamestnávateľ poskytnúť stravné lístky aj dohodárom, musí ich vyplácať potom všetkým dohodárom po 4 odpracovaných hodinách a 55 % z hodnoty poskytnutých stravných lístkov v súlade s vyššie uvedeným maximom je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom.

Stravné počas pracovných ciest

Ak zamestnancovi boli vyplatené diéty, podľa zákona o cestovných náhradách nemá nárok aj na stravný lístok. Pojem „diéty“ sa používa na označenie stravného poskytovaného zamestnancom počas pracovných ciest, ktorý upravuje zákon o cestovných náhradách. Tento zákon sa v zmysle § 1 ods. 1 písm. c) vzťahuje aj na osoby pracujúce na základe dohôd mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté.

Stravné lístky a ďalšie položky ľahko vybavíte v jednom z našich riešení pre spracovanie miezd a personalistiku.

Príspevok zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancovi na stravnú jednotku aj zo sociálneho fondu bez toho, aby zamestnanec platil z tohto príspevku daň z príjmov alebo poistné. Problematikou tvorby a čerpania sociálneho fondu sa zaoberá zákon o sociálnom fonde, č.152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa neho je teda možnosť čerpať sociálny fond na dotáciu stravovania zamestnancov nad zákonom stanovený limit (limit stanovený v Zákonníku práce je 55 % z ceny jedla, resp. stravného lístka). Horná hranica príspevku zo sociálneho fondu na stravnú jednotku nie je stanovená.

Príklad 1

Zamestnanec vo februári v pracovných dňoch pracoval od 8 do 16 hodín. Zamestnanec 22. 2. vycestoval na pracovnú cestu z Bratislavy do Košíc. Z Bratislavy vycestoval v pondelok o 15.00 hod. Naspäť sa vráti v stredu o 14.30 hod. Dňa 25. 2. bol na návšteve u lekára 4 hodiny. V termíne 15. 2. do 18. 2. čerpal dovolenku. Vypočítajte nárok zamestnanca na stravné.

Riešenie:

13 stravných lístkov (stravných jednotiek).

Príklad 2:

Aký je príspevok zamestnanca a príspevok zamestnávateľa pri priznaní 13 stravných lístkov, ak jeden stravný lístok (jedna stravná jednotka) stál/a 5 eur. Zamestnávateľ okrem zákonom stanoveného príspevku prispieva aj 1 % z ceny stravného zo sociálneho fondu.

Riešenie:

zamestnávateľ: (5,1*0,55) = 2,81 * 13 = 36,53 eur

príspevok zo sociálneho fondu (5,1*0,01) = 0,05 * 13 = 0,65 eur

zamestnanec (5,1*0,44) = 2,24 *13 = 29,12 eur

Príspevok zamestnanca je odpočítaný od čistej mzdy.

Počet odpracovaných dní 20
Počet odpracovaných hodín 160
Hrubá mzda 1000
Odvody zamestnanec – ZP 4 % 40
Odvody zamestnanec – SP 9,4 % 94
Čiastkový základ daně 866
Nezdaniteľná časť neuplatňuje si
Zdaniteľná mzda 866
Preddavok na daň 164,54
Čistá mzda 701,46
Príspevok zam. na str. lístky - 29,12
Čistá mzda na výplatu 672,34
Odvody zamestnávateľ – ZP 10 % 100
Odvody zamestnávateľ – SP 25,2 % 252
Celkové náklady zamestnávateľa 1352 + 35,75

Príklad 3:

Aký je príspevok zamestnávateľa pri priznaní finančného príspevku 13 stravných jednotiek, ak jedna stravná jednotka je v hodnote 5 eur. Zamestnávateľ okrem zákonom stanoveného príspevku prispieva aj 1 % z ceny stravného zo sociálneho fondu.

Riešenie:

zamestnávateľ: (5,1*0,55) = 2,81 * 13 = 36,53 eur

príspevok zo sociálneho fondu (5,1*0,01) = 0,05 * 13 = 0,65 eur

zamestnanec 0 eur

Finančný príspevok je pripočítaný k čistej mzde zamestnanca.

Počet odpracovaných dní 20
Počet odpracovaných hodín 160
Hrubá mzda 1000
Odvody zamestnanec – ZP 4 % 40
Odvody zamestnanec – SP 9,4 % 94
Čiastkový základ daně 866
Nezdaniteľná časť neuplatňuje si
Zdaniteľná mzda 866
Preddavok na daň 164,54
Čistá mzda 701,46
Finančný príspevok na stravné + 36,53 + 0,65
Čistá mzda na výplatu 738,64
Odvody zamestnávateľ – ZP 10 % 100
Odvody zamestnávateľ – SP 25,2 % 252
Celkové náklady zamestnávateľa 1252 + 36,53

Zrážky zo mzdy

Problematika výkonu zrážok zo mzdy je veľmi široká. Zameriame sa na postup a povinnosti zamestnávateľa, ktoré sú na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Zrážky zo mzdy a poradie zrážok sa riadi Zákonníkom práce. Zákonník práce ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. V zmysle Zákonníka práce musí zamestnávateľ zabezpečiť v prvom rade zrážky zo mzdy, ktoré súvisia s platením povinného poistného do sociálnej a zdravotnej poisťovne a dane zo závislej činnosti.

Až po ich zabezpečení môže realizovať zrážky na základe rozhodnutí súdu, exekučných príkazov, dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených podľa Občianskeho zákonníkadohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi realizovať jednostranne iba taxatívne vymenované zrážky zo mzdy. V ostatných prípadoch, napr. aj v prípade poskytnutých stravných lístkov, je možné zrážku uskutočniť len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy.

Náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy

Samotný obsah dohody o zrážkach zo mzdy Zákonník práce exaktne nestanovuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať základné náležitosti, medzi ktoré patrí označenie subjektov, ako i výslovného a nespochybniteľného súhlasu zamestnanca s vykonaním zrážok zo svojej mzdy v prospech zamestnávateľa.

Dohoda o zrážkach zo mzdy sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Dohodnutá výška zrážok zo mzdy nesmie presiahnuť výšku ustanovenú pre zrážky zo mzdy pri výkone súdneho alebo exekučného rozhodnutia.

V súvislosti s novelou Zákonníka práce účinnou od 1. 11. 2022 zamestnávateľ už môže vykonať jednostrannú zrážku zo mzdy aj v prípade nevyúčtovaného preddavku na zabezpečenie stravovania, alebo na poskytnutý finančný príspevok na stravovanie aj bez podpísania dohody o zrážkach so zamestnancom.

Prečítajte si aj:

Podobné články