Sociálny fond je pojem, s ktorým sa už stretol každý z nás, či už z pozície zamestnanca alebo zamestnávateľa. Čo to vlastne je a ako ho tvoriť? Pripravili sme si pre vás prehľad najdôležitejších informácií aj s praktickými príkladmi.
Čo to vlastne ten sociálny fond je?
Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov upravuje tvorbu a použitie sociálneho fondu. Sociálny fond sa tvorí a využíva na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom pomere.
Ako tvoriť sociálny fond?
Sociálny fond sa tvorí povinne z hrubých miezd alebo platov zamestnancov, v minimálnej výške 0,6 % a v maximálnej výške 1 % z hrubých miezd alebo platov. Podstata tvorby sociálneho fondu spočíva v tom, či zamestnávateľ vytvára zisk alebo stratu. V prípade, že zamestnávateľ vytvára stratu, povinný prídel do sociálneho fondu sa tvorí vo výške 0,6 % z hrubých miezd alebo platov. Ak zamestnávateľ dosahuje zisk z podnikateľskej činnosti, povinný prídel do sociálneho fondu vytvára v maximálnej výške 1 % z hrubých miezd alebo platov.
Zamestnávateľ môže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu a to najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd a platov. Ďalší prídel je tvorený na základe kolektívnej zmluvy, resp. obdobného vnútorného predpisu zamestnávateľa alebo na tvorbu príspevkov určených na zabezpečenie dopravy zamestnancov do zamestnania a späť po splnení podmienok v zmysle platnej legislatívy.
Sociálny fond môže zamestnávateľ vytvárať aj z ďalších zdrojov, na základe iných právnych predpisov, darov, dotácií alebo príspevkami zamestnávateľa do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať prídelmi do fondu zo zisku.
Povinnosť tvorby sociálneho fondu sa nevzťahuje na uzatvorené dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, dohody o brigádnickej práci študentov, zmluvy o výkone funkcie konateľa, príkazné a iné obdobné zmluvy.
Tvorba sociálneho fondu sa tvorí najneskôr v dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu a to v posledný (pri viacerých výplatných termínoch) dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za predchádzajúci kalendárny mesiac.
Na čo používať sociálny fond?
V rámci aktívnej sociálnej politiky môže zamestnávateľ použiť sociálny fond na tzv. benefity poskytované zamestnávateľom pre svojich zamestnancov, rodinným príslušníkom zamestnanca (manžel/manželka, nezaopatrené deti zamestnanca), poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku, odborovej organizácií (v rámci kolektívnej zmluvy).
Zamestnávateľ poskytuje z fondu príspevok na:
- stravovanie zamestnancov,
- dopravu do zamestnania a späť,
- rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily,
- zdravotnú starostlivosť,
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
- rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
- doplnkové dôchodkové sporenie,
- príspevok na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov,
- servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom.
Najčastejšie použitie príspevkov sociálneho fondu pre zamestnancov si vysvetlíme na nižšie uvedených príkladoch.
Príklad č. 1: Prenájom zariadenia zamestnávateľom
Zamestnávateľ si prenajal tenisové kurty pre svojich zamestnancov na 2 hodiny denne počas pracovného týždňa. Pôjde o zdaniteľný príjem na strane zamestnanca?
Riešenie:
Podľa zákona o dani z príjmov – poskytnutie zariadenia zamestnávateľom pre zamestnancov, za ktoré zaplatil zamestnávateľ výdavky (náklady) na prevádzku a použitie priestorov v rámci prenájmu je oslobodené od dane.
Príklad č. 2: Príspevok zo sociálneho fondu na zabezpečenie stravy
Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom stravné lístky a rád by prispieval na stravu zo sociálneho fondu vo výške 0,50 centov za jeden stravný lístok svojim zamestnancom. Bude uvedený príspevok zo sociálneho fondu v poriadku v rámci legislatívy?
Riešenie:
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ZDP. Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom 55 % z hodnoty 5,10 EUR/ks stravného lístka, čo predstavuje sumu 2,81 EUR. Zo sociálneho fondu prispieva zamestnancom v hodnote 0,50 EUR a zvyšnú časť vo výške 1,79 EUR uhrádzajú zamestnanci za jeden kus stravného lístka. Zamestnávateľ prispieva na stravu svojim zamestnancom v zmysle vnútorného predpisu o poskytovaní stravných lístkov, čo je v súlade so zákonom a platnou legislatívou. Výška príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie nie je limitovaná zákonom o sociálnom fonde.
Príklad č. 3: Vitamínové balíčky ako benefit pre zamestnancov
Zamestnávateľ sa rozhodol prispievať svojim zamestnancom vo forme benefitu na vitamínové balíčky počas zimného obdobia. Bude nepeňažné čerpanie zo sociálneho fondu predmetom dane u zamestnanca?
Riešenie:
V zmysle zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom príspevok na stravu, podľa zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Pod zabezpečením stravovania pre zamestnancov sa rozumie zabezpečenie jedného teplého hlavného jedla, vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo sprostredkovane prostredníctvom stravovacích poukážok. Z uvedeného dôvodu vitamínové balíčky nie je možné považovať za zabezpečenie stravy a za daňový výdavok zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ použije na uvedený účel prostriedky zo sociálneho fondu uplatňovaného ako benefit pre zamestnancov, za podmienok podľa zákona o dani z príjmov, na strane zamestnanca pôjde o nepeňažný príjem, ktorý podlieha zdaneniu u zamestnanca.
Príklad č. 4: Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
Zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie. Bude uvedený výdavok (náklad) daňovým výdavkom zamestnávateľa alebo musí zdaniť uvedený príspevok zamestnancom?
Riešenie:
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sú v zmysle zákona o dani z príjmov daňovo uznateľným výdavkom (nákladom), ale len v úhrne do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je pre účely doplnkového dôchodkového sporenia jeho účastníkom.
Pri tvorbe a použití sociálneho fondu vychádzame zo zákona o sociálnom fonde, ktorý definuje jeho presný účel použitia vo vzťahu k zamestnancom. Pri použití sociálneho fondu je potrebné skúmať daňovú povinnosť na strane zamestnanca podľa zákona o dani z príjmov, t. j. benefit bude predmetom zdanenia na strane zamestnanca alebo pôjde o oslobodený príjem u zamestnanca. Nie každé použitie sociálneho fondu je oslobodeným plnením pre zamestnanca.
Prečítajte si aj: